Futbalové zážitky - I. časť

Autor: Zoran Boškovič | 10.7.2013 o 19:21 | (upravené 10.7.2013 o 20:25) Karma článku: 8,81 | Prečítané:  262x

Nebudem sa na nič hrať. Nevyznám sa do politiky tak ako niektorí(mám zvládnuté len slušné základy), tak o nej ani nebudem viesť siahodlhé konverzácie, pri ktorých riskujem, že by som sa utopil v mori nevedomosti politických reálií. No sú veci, ktorým sa rozumiem, ktorým sa venujem, ktoré vyhľadávam a ktoré milujem. Jednou z nich je i najpopulárnejší šport na svete - futbal.

 http://www.vvallpaper.net/2012/01/ac-milan-logo-designs-hd-wallp

Od detstva to bola pre mňa viac než záľuba. Každú sekundu som trávil s futbalom, vo všetkých jeho podobách.Bol som aktívnym hráčom i "aktívnym" divákom. A preto nebolo divu, že som ho i vyhľadával na ihriskách a štadiónoch. A tak sa stalo, že som sa dostal do Milána, mesta, kde tomuto športu venujú neobvyklú pozornosť a okrem módy by sa toto mesto mohlo volať aj "Mesto futbalu". Starší z dvojice milánskych velikánov(A.C.) odohral svoj domáci zápas s týmom z mesta Cagliari, a že sa bolo na čo pozerať.

To, že sa na Slovensku hrá nejaký zápas vidíte podľa toho, že mesto je plné chuligánov v, o dve čísla menších dresoch, vytŕčajúcich pupkov, s pivom v ruke a podľa vykrikovania všakovakých vulgarizmov a vyrábania rôznych prúserov. To, že sa hrá v Miláne zápas zistíte podľa toho, že časť mesta, fandiaca tímu s predponou A.C. je oblečená do červeno - čierneho, povzbudzujú svojich chlapcov a chystajú sa na vypuknutie divadla.(No aj tu sa nájdu takí, ako na Slovensku) Samozrejme, aj ja v červeno - čiernom s nápisom Maldini(Trošku starý, ale snaha sa cení), s občerstvením, ktoré je pripravené v nespočetne veľa stánkoch pri štadióne San Siro a šťastný, že zažijem silu tohto krásneho športu. Dostanem sa na svoje vyhradené miesto na štadióne s kapacitou 80 000 divákov a vyčkávam na štart. Zatiaľ je na sledovanie len rozcvička tímov, no už to je svojou profesionalitou zaujímavá "podívaná". Sranda sa miešta s absolútnou disciplínou a sústredením. Hráči odídu do šatní, vyjdú vo svojich krásnych dresoch, z ktorých mám jeden na sebe, podajú si ruky a "idú na to". Kulisy, ktoré vytvorili diváci sa dajú porovnať s gladiátorskými zápasmi v starovekom Ríme, 80 000 fanúšikov pokrikuje striedavo každé meno z jedenástky domácich. Hráči sa im odvďačia skvelým výkonom na hranici sebaobetovania, i keď je to jeden z veľa zápasov, ktoré odohrajú za dlhú sezónu. Nevynechajú jeden súboj a užívajú si zbesilý potlesk po každej podarenej akcií. Veď kto by aj nie?

Zápas končí, hráči ďakujú divákom(aj mne) za atmosféru, ktorá dopomohla k dôležitému víťazstvu, sľubujú ďalšie skvelé výkony a stratia sa v útrobách štadióna. V Miláne nastane hustá vrava o tom, že AC Miláno je ten lepší z milánskych klubov, niečo v zmysle, že navždy zostanú červeno - čiernymi. Jeden fanúšik sa otočí ku mne a zahlási niečo, čo v mojich ušiach znelo ako -Bla, bla bla, tralala la la-, no ja som sa v eufórii, ktorú som pociťoval po neskutočnom zážitku len usmial a ukázal vztýčený palec.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?