Tragédie na futbalových trávnikoch - I. Miklós Fehér

25. január 2004 a v Guimaraesi sa chystá futbalová slávnosť. Pricestovala Benfica Lisabon, aby so svojim hviezdnym „mančaftom“ dokázala, prečo je portugalskou legendou. Autobusom pricestoval i ešte stále len 24 – ročný maďarský útočník Miklós Fehér, ktorý mal mať svoju kariéru ešte pred sebou. Zápas sa hral v slabšom tempe, než sa očakávalo. Za stavu 0:0 vybehol na ihrisko Fehér, aby o pár minút na to zariadil najtesnejšie víťazstvo tímu z hlavného mesta. Po búrlivej oslave gólu stihol dostať žltú kartu a vtedy to prišlo. Letmý úsmev na rozhodcu typu „gól je oveľa dôležitejší než žltá karta“ a osudný okamih. Fehér sa zrútil k zemi a začal sa boj o život. Celý futbalový svet sa rázom zastavil. Hráči v zúfalých grimasách dali poznať, že niečo takéto sa nesmie stať. Aj ďalší hráč Benficy pri obrovskej snahe pomôcť Fehérovi prosil záchranárov:“Nenechajte ho zomrieť“. Fehér musí žiť. Privolaná záchranka podávala nadľudské výkony, Fehér bol o niekoľko minút v sanitke a čakal na prevoz. Počas neho však srdce mladého Maďara buchlo posledný krát. Život Miklósa Fehéra vyhasol. Stalo sa to, čo sa nikdy nemalo stať. Človek, ktorý miloval zábavu a radosť a prinášal ju i všetkým okolo neho odišiel, aby sa dostal tam, kam všetci hrdinovia zo zelených trávnikov. Do futbalového neba. Všetkých pozostalých môže držať pri živote len fakt, že na príbeh Miklósa Fehéra sa nezabudne a číslo 29, ktoré hrdo nosil na svojom chrbte nebude nosiť už nikto. Miklós, nezabudneme! [/content>