Mnohí ho milujú, mnohí nenávidia. Keď sa povie meno José Mourinho, obyvateľstvo futbalovej časti tejto planéty sa rozdelí na dva tábory. Na tých, ktorí ho uznávajú ako "the special one", a tých, ktorí ho považujú za hanbu trénerského remesla. Potom, ako nasadol na trénerskú stoličku jedného z najúspešnejších tímov futbalovej histórie, Realu Madrid, si začal budovať povesť tvrdého, nekompromisného, možno v niektorých prípadoch zákerného muža, ktorý pre dobro tímu a výsledky urobí prakticky čokoľvek. Dva roky mu to prísni madridskí fanúšikovia tolerovali, milovali ho, povzbudzovali ho, keďže prichádzali i výsledky. On si zatiaľ posilňoval svoju pozíciu a prinášal si svoje tromfy do tímovej kabíny. No tretí rok sa stal Mourinhovi osudným, pretože už spomínaní prísni fanušikovia nedokázali prehltnúť absenciu nejakej významnejšej trofeje a jasne a zreteľne ukázali Portugalčanovi dvere. Už sa na neho teší Londýn a dúfa, že prinesie rovnaké úspechy ako pred 6 rokmi, keď ho opustil. Real dlho nezaháľal a ceduľka na bývalej pracovni Josého Mourinha mení meno. Búrliváka nahrádza diplomat.