No keď sa na to pozrieme z iného uhla, z pohľadu zlyhaní a voľných pádov, máme tu dva najväčšie a najsilnejšie. Pavol Hrušovský so svojou okrídlenou vetou „kde ste boli vy, keď my sme bojovali s Mečiarom", s bilboardami, na ktorých mal vyzerať mladšie, no retušovanie sa mu skutočne nepodarilo, s nejasnými, abstraktnými odpoveďami na rôzne otázky a svojím účelovým „manželstvom" so Smerom v závere kampane absolútne odradili voličov dať svoj hlas práve jemu a výsledok 3,3 percenta tomu jasne zodpovedá. Prvé reakcie na tento potupný výsledok spoločného kandidáta pravice sú dosť nepriaznivé. Mnoho ľudí, vrátane tých politicky činných sa vyjadrilo, že Hrušovský patrí takpovediac „do starého železa" a tento výsledok bol posledným klinom do Hrušovského politickej rakvy. Uvidíme, či sa tomu postaví tvárou, alebo opäť zvolí jedno z „účelových" rozhodnutí.
Hanebným, no málo prekvapujúcim výsledkom bolo 0,6 % pre politika inklinujúcemu k Rusku Jána Čarnogurského. O niečo málo hlasov ho okrem všetkých očakávaných účastníkov vyšších miest predbehol i kandidát KSS Ján Jurišta. Svedčí to o niečom? Možno o tom istom, ako v prvom prípade u pána Hrušovského a to o možnom „presluhovaní" na politickej scéne. Sám som si nevedel úplne jasne predstaviť, ktorá skupina obyvateľstva by uprednostnila práve bývalého disidenta. Moje obavy sa naplnili a Čarnogurský sa stáva ďalším politikom, ktorý vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky inkasoval potupný debakel.
Prvé kolo volieb prinieslo viacero prekvapení, niekoho uvrhli do smútku, iných potešili. Napríklad prívržencov Radoslava Procházku môže mrzieť fakt, že mu na Andreja Kisku stačilo skutočne len málo. Možno keby predvolebná kampaň trvala o mesiac dlhšie...
No jedno je isté. Okrem hlavných adeptov na prezidentský palác priniesli tohtoročné voľby aj sklamanie, potupu a hanbu pre dlhoročných slovenských politikov.